Music: Them Crooked Vultures - Mind Eraser, No Chaser
Book: Michael Cunningham - The Hours
Watching: True Blood, Chuck

Nakoľko sa rok zase stretol s rokom a ja som zase bez peňazí (ďakujem, Nova Rock), musím sa opäť raz odsťahovať z ťažko zaplatenej domény do vôd blogspotu. Nie že by mi to nejak trhalo nervy, ale chtiac či nechtiac som v procese nejako vysťahovala aj sue.
Posledné posty som písala len o koncertoch, fesitvaloch a chujovinách, viac-menej samomluva, až dovtedy, kým ma na ulici nezastavil človek, ktorého som nevidela 5 rokov a spýta sa ma, ako bolo na Pohode. Však dobre, hovorím mu. A on mi na to, že hej... čítal som na blogu. Tak vtedy je vážení niečo v neporiadku a treba sa pratať z dosavadnej domény. Aj preto, že by som radšej dotyčnému dala tehlou do hlavy než adresu nového blogu.

Leto, prílišná konzumácia piva a bohvie čoho ešte spôsobujú, že si toho z posledných pár dní (a vlastne z prázdnin celkovo) toho veľa nepamätám, lebo dni sa mi delia na: a) odporne horko, b) leje. Památám si ale posledný trip do Viedne (hovorím posledný, lebo fakt už netuším, ktorý deň to bol. Ani netuším, čo za deň je dnes, keď sme pri tom), kedy sme boli s Alexom a pár známymi oslavovať narodeniny niekoho, koho ani nepoznám. Skončili sme na koncerte nejakej local band odhentiaľ. Hrali na nejaké trubky či čo (to už som horšie videla) a do toho spievali takou tou zmesou nemčiny a angličtiny. Stáli za starú belú, ale ľudí tam bolo teda hodne (možno aj preto, že tam vtedy dávali každé druhé pivo zadarmo). Niekto mal brilantný nápad ísť sa kúpať do neďalekého jazera a na ceste tam sme samozrejme narazili na tuším jediný šuter čo tam bol a dostali defekt. Takže zhruba o pol tretej ráno sme na bohom zabudnutej ceste menili koleso. Ukázalo sa, že aj trojnásobný kripel by bol nápomocnejší ako Alex, ktorý ani nevedel, že niečo také ako náhradnú pneumatika v kufri má. Tiež je pofidérne, ako vôbec dostal vodičák, ale o tom potom.
Jazero bolo nakonec oplotené a behali tam nejakí dobermani. To už sme usúdili, že až tak sa nám kúpať nechce, tak sme si tam niekde ľahli, že tú hodinu do východu slnka tam počkáme. Domov som prišla špinavá jak bezďák, navyše som stratila kľúče a ak by som pomalšie utekala, matka by ma zbila jak hada. Idylické, fakt.
Z nočnej eskapády sme si ale nič nerobili a na dané jazero sme išli na ďalší deň. Tam som si zase uhnala vodu v uchu, s ktorou som dnes bola na pohotovosti lebo nechcela ani za boha vytiecť von. K tomu len toľko, že sa už nikdy nebudem potápať, lebo spôsob, akým to vyplachujú by sa dal zaradiť do ľahkých foriem mučenia.

Ak by ešte niekto rozmýšľal, akou duševnou chorobou trpím, že si na design dávam supov, tak sa jedná o Them Crooked Vultures, vážení. A aj meno domény pochádza z ich songu Mind Eraser, No Chaser. V poslednej dobe sa nejak rozpamätávam na ich koncert vo Viedni, takže som mala lokálny záchvev inšpirácie. Aj keď som mala naplánované niečo úplne iné, ale ľudia sú retardovaní a všetky dobré názvy sú už obsadené, tak.